Diagnostika

Diagnostika SLE vzhľadom na jeho veľmi rozmanité prejavy býva často zložitá. U časti pacientov sa hneď v začiatku ochorenia rozvinú typické prejavy ochorenia, najmä kožné a diagnózu je možné stanoviť už pri prvom vyšetrení. Zvyčajne však má ochorenie pomalý plazivý charakter, v úvode s často nešpecifickými prejavmi, a tak môže stanovenie správnej diagnózy trvať aj niekoľko rokov, počas ktorých pacient často navštívi viacerých špecialistov. Nie je ľahké byť trpezlivý a absolvovať s pokojom všetky vyšetrenia, no dôsledná diagnostika je pre určenie správnej liečby nevyhnutnou podmienkou.

Diagnóza sa stanovuje na základe anamnézy, fyzikálneho vyšetrenia, laboratórnych a zobrazovacích vyšetrení.

Anamnéza

Vyšetrenie vždy začína anamnézou - čo je rozhovor lekára s pacientom, pri ktorom lekár získava informácie o pacientových ťažkostiach, čase kedy vznikali, ako dlho trvali, pri čom sa zhoršovali alebo zmierňovali. Súčasťou anamnézy sú aj informácie o výskyte lupusu alebo iných reumatických ochorení v rodine, o zamestnaní a výskyte ďalších chorôb, na ktoré sa pacient liečil. Ako s prvým sa pacient stretáva zvyčajne s praktickým lekárom, ktorý ho podľa ťažkostí a ďalších nálezov potom posiela k príslušnému špecialistovi. Pacientov s lupusom lieči a sleduje reumatológ v spolupráci s ďalšími špecialistami (nefrológ, pneumológ, hematológa, neurológ, psychiater a ďalší).

Fyzikálne vyšetrenie

Ide o vyšetrenie lekárom, ktorý posudzuje celkový nález na koži, kĺboch, ústnej dutine, hrudníku, bruchu i končatinách. Podľa týchto nálezov lekár dopĺňa ďalšie vyšetrenia.

Laboratórne a zobrazovacie vyšetrenia

Základné vyšetrenia zahŕňajú vyšetrenia sedimentácie erytrocytov a ďalších ukazovateľov zápalu, vyšetrenie krvného obrazu, pečeňových enzýmov a predovšetkým moču. Štandardným diagnostickým testom pre lupus je vyšetrenie prítomnosti autoprotilátok t.j. protilátok proti vlastným tkanivám. Ako prvé sa vyšetrujú antinukleárne protilátky (ANA), následne ďalšie protilátky. Tieto vyšetrenia sa robia nielen pre diagnostiku lupusu, ale aj sledovanie jeho aktivity a účinnosti liečby.
Na odhalenie príčin ťažkostí a stanovenie diagnózy sa využívajú aj tzv. zobrazovacie metódy podľa toho, ktoré orgány sú postihnuté. Najčastejšie a používa röntgen, ultrasonografia, echokardiografia, počítačová tomografia (CT), magnetická rezonancia, ale aj ďalšie. K odlíšeniu kožných zmien alebo určenie typu postihnutia obličiek, prípadne pľúc sa využíva biopsia - odobratie malej vzorky, ktorá sa potom vyšetruje pod mikroskopom.
Diagnóza lupusu sa potom stanovuje podľa diagnostických kritérií.

Od lupusu treba odlíšiť aj iné ochorenia, ktoré môžu mať podobné príznaky. Ide najmä o infekcie, malígne ochorenia, iné reumatické ochorenia - ako sú :

  • reumatoidná artritída, ktorá sa prejavuje najmä bolesťou, pretrvávajúcimi opuchmi kĺbov a obmedzením pohyblivosti
  • fbromyalgia - ochorenie kostí a svalov, ktoré spôsobujú ich bolesť a strnulosť
  • glomerulonefritída - zápal obličiek (obličkových klbôčok)
  • sklerodermia - ochorenie postihujúce spojivové tkanivá, ktoré sa prejavuje najmä zmenami na koži, ale aj postihnutím vnútorných orgánov
  • Sjögrenov syndróm - autoimunitné ochorenie, ktoré spôsobuje zápal slinných, slzných, potných a hlienových žliaz a prejavuje sa suchom v očiach a ústach
  • Chronický únavový syndróm - stav závažnej dlhotrvajúcej únavy
  • Vaskulitída - zápal ciev